Bratislava, 17. augusta 2022

V júni tohto roku sa Združenie výrobcov murovacích materiálov rozhodlo zorganizovať odbornú anketu medzi skúsenými slovenskými architektmi na tému budúcnosti bývania. Jej cieľom bolo zmapovať, ako vnímajú slovenskí architekti vplyv aktuálnych spoločenských, klimatických a ekonomických zmien na budúcnosť nášho bývania. Anketa priniesla mnohé zaujímavé výsledky.  

 „Myšlienka ankety bola inšpirovaná úprimnou snahou pozrieť sa na budúcnosť bývania na niekoľko rokov dopredu očami tých najfundovanejších, teda architektov. Je dôležité poznať súčasné trendy a dokázať sa na ne pripraviť, najmä keď sa všetko okolo nás dramaticky mení,“ vysvetľuje pozadie projektu Martin Mihál, predseda ZVMM.  

Pandémia mení funkcie bývania  

Pandémia so sebou priniesla mnoho spoločenských zmien, a tie sa nevyhli ani oblasti bývania. Ing. arch. Branislav Hnát z Architektonického štúdia H+R, s.r.o. hovorí: „Pandémia zasiahla do nášho života vo všetkých smeroch. Obmedzila náš pohyb na minimum, veľa firiem využívalo prácu svojich zamestnancov len z domu. To znamená, že náš domov sa stal naším útočiskom pre prácu, oddych, bývanie. Dispozičné riešenia k takejto veľkej využiteľnosti v súčasnosti nie sú prispôsobené, a to sa bude musieť zmeniť.“ Dispozičné návrhy by mali podľa B. Hnáta umožňovať väčšiu variabilitu a rôznorodé využitie priestoru. Bytový komplex by mal obsahovať aj priestory pre prácu a oddych, niektoré funkcie, ako napr. priestor pre varenie, by mohol byť využitý viacerými obyvateľmi daného komplexu. 

Pandémia je výrazným faktorom, ktorý ovplyvní budúcnosť nášho bývania aj podľa Ing. arch. Pavla Paňáka: „Projekty budú musieť ponúknuť vyššiu flexibilitu – segregáciu alebo spolčovanie podľa aktuálnej potreby obyvateľov. Zvyšujú sa aj nároky na priestor v rámci domu alebo bytu určený na výkon povolania mimo pracoviska.“ P. Paňák pri budúcich konceptoch predpokladá pribúdanie podielu medzi-zón medzi vnútrajškom a vonkajškom, t.j. voliteľne uzatvárateľných priestorov, ktoré prechodne zvyšujú obytnú plochu, resp. slúžia ako klimatické a zároveň viacúčelové priestory. Pri hromadnom bývaní sa zvyšuje potreba komunitných priestorov a mení sa aj vzťah obydlia k exteriéru. „Tento vzťah bol intenzívne testovaný v podmienkach núteného pobytu v bytoch počas covidu. Potreba primeraného podielu balkóna, loggie alebo terasy v rámci výmery bytu je a bude čoraz nástojčivejšia,“ hovorí P. Paňák. 

Zmena klímy ako kľúčový faktor  

Najvýznamnejším faktorom, ktorý v budúcnosti ovplyvní oblasť bývania, sú klimatické zmeny, a to z viacerých pohľadov. Riešenia smerom k znižovaniu spotreby energií majú byť už pri samotnom návrhu projektu samozrejmosťou. „Sú to napríklad zelené strechy pre oddych a chladenie domu s použitím materiálov pre zachytávanie vody s využitím recyklácie. Do popredia pôjdu aj vodné čerpadlá a fotovoltické články,“ hovorí B. Hnát. Tieto zariadenia zároveň zväčšujú nároky na technické zázemie domu – pribúdajú tepelné čerpadlá, rekuperačné jednotky, akumulačné nádrže, priestory pre batérie fotovoltiky, úprava vody a ďalšie. 

Takisto môžeme očakávať, že stavby budú kompaktnejšie a tvarovo jednoduchšie. „Domy sa budú „zmenšovať“, ale budú technologicky sofistikovanejšie s cieľom dosiahnuť nižšiu spotrebu primárnych energií,“  hovorí Ing. Arch. Marek Šandrik, CREO Arch s.r.o.. Koncept kompaktných tvarov predpokladá aj Ing. arch. Tomáš Jávorka, .team ABJ, ktorý zároveň dodáva: „Bude sa musieť posilniť funkcia termickej ochrany a funkcia pevnosti a odolnosti voči extrémnym poveternostným javom. Zároveň sa zvýši tlak na ďalšie zlepšenie tepelnotechnických vlastností murovacích materiálov.“ „Od 1.1.2021 je povinnosťou navrhovanie domov v energetickej triede A0. To so sebou prináša zmeny konceptu navrhovania, najmä smerom k spomínaným kompaktnejším tvarom domov a k moderným technickým zariadeniam na pokrytie energetických potrieb domu,“ dodáva k téme Gabriel Szöllösi, podpredseda ZVMM. 

Budúcnosťou je efektivita výstavby  

Z enviromentálneho pohľadu, ktorý má byť podľa P. Paňáka východiskom akéhokoľvek koncepčeného rozhodnutia, je kľúčová téma trvácnosti a na druhej strane recyklovateľnosti použitých materiálov: „Za trvácny spôsob stavby považujem taký, ktorý zakladá cenné a prirodzené stavebno-fyzikálne vlastnosti domov. Určuje zásadne životnosť domov, pretože vlastní potenciál budúcej možnej premeny účelu, zakladá odolnosť v prípade prestavby. Vyššia investičná náročnosť materiálov s vysokým úžitkovým štandardom je vyvážená jeho dlhovekosťou.“ Stavebné a murovacie materiály podľa vyjadrení slovenských architektov už dnes dosahujú dobré výsledky z hľadiska kvality, tepelného odporu aj zvukoizolačných vlastností, aj keď tieto nároky budú ďalej narastať.   

Podľa Ing. arch. Štefana Polakoviča, ateliér Gutgut je však nutné rozšíriť ponuku tak, aby nebola nutná ich kombinácia s inými materiálmi. „Menej sa počíta s lícovým, režným exitom tehlového a ostatného murovacieho materiálu. To by predpokladalo sendvičové steny, prevetrávané fasády z lícových materiálov a predraženie stavania o kotevné systémy a celú škálu u nás dnes takmer nepoužívaných pracovných postupov. Až na výnimky sa stavia z jednoduchých blokov, ktoré sú následne zatepľované a omietané.“ Tepelný odpor aj nepriezvučnosť by mali byť dosahované bez dodatočného zatepľovania. 

Dôležitým faktorom je aj tlak na zjednodušovanie výstavby. „Technológia by sa mala zamerať viac na veľkoformátové rozmery, ich predchodcom bola u nás panelová výstavba, a to z hľadiska ekonomického, ale aj časového,“ tvrdí B. Hnát. Aj M. Šandrik predpokladá väčší tlak na hromadnú výstavbu, ktorá znamená nižšiu cenu práce na meter štvorcový úžitkovej plochy pri použití veľkoformátov. Ing. arch. Martin Paško takisto tvrdí, že budúcnosťou je maximálna efektivita výstavby: „Ide napríklad o hotové celé bloky kúpeľní a sanity, fasádne komplet predpripravené moduly alebo bezkáblovú elektroinštaláciu s pohyblivými koncovými ovládacími modulmi.“  

Konzervatívnosť a hroziaca stagnácia  

Spomínané inovácie však podľa vyjadrení viacerých odborníkov môže zabrzdiť konzervatívny prístup väčšiny Slovákov  k bývaniu, ako aj nepriaznivá ekonomická situácia. „Súčasná situácia na slovenskom trhu s kritickým nedostatkom bytov žiaľ inovatívnym, reformným či progresívnym riešeniam nepraje,“ tvrdí P. Paňák. Aj podľa M. Šandrika bola u nás vždy základným kritériom cena materiálu a realizácie a v súčasnosti sa tento trend ešte zvýrazní: „Bývanie sa stáva ešte nedostupnejším pre bežných ľudí a aj vzhľadom na rastúce ceny energií bude výroba materiálov opäť drahšia. Základnou otázkou je, dokedy udržia banky úrokové sadzby hypoték na dnešnej úrovni, ak sa pôžičky stanú nedostupnými, stavebníctvo začne stagnovať.“  

„Bolo by logické upustiť od obľúbených bungalovov  a robiť skôr poschodové stavby. Tie majú lepší pomer stavebného objemu k ploche povrchu domu a tak aj nižšie tepelné straty, menší záber pôdy a lepšiu tepelnú zotrvačnosť,“ hovorí M. Šandrik. Podobný pohľad prezentuje aj Š. Polakovič: „Pomerne nižšie zárobky by sa mali premietnuť do ekonomickejších foriem bývania. Súčasný smer ale signalizuje pravý opak. Radové zástavby, klastrové a komunitné bývanie akosi nelogicky absentujú v situácii, ktorá po podobnom prístupe priam volá.“ 

Martin Mihál tieto protichodné trendy hodnotí nasledovne: „V blízkej budúcnosti skutočne predpokladáme príklon k novým technológiám stavania a k zlepšovaniu ekologických vlastností materiálov. Žiaľ zhoršujúca sa ekonomická situácia obyvateľstva a vysoké ceny stavebných materiálov môžu skutočne viesť k veľkým ťažkostiam. Najhorším scenárom môže byť stagnácia stavebníctva, keď nebude komu a za čo stavať.“ 

Anketa pokračuje  

Odborná anketa medzi slovenskými architektmi o budúcnosti bývania, ktorú organizuje Združenie výrobcov murovacích materiálov, pokračuje aj ďalej. „Našim cieľom je spoznať aj vzdialenejšiu budúcnosť a na základe futuristických vízií bývania prispôsobovať smerovanie našich vývojových oddelení,“ dodáva M. Mihál. Architekti ako aj študenti architektúry sa do ankety môžu zapojiť online prostredníctvom tohto formulára: Budúcnosť bývania – anketa