V utorok 11. decembra sa v rámci série konferencií organizovaných televíziou TA3 konalo podujatie pod názvom Energetická kríza pokračuje. Súčasťou konferencie bol aj panel s témou “Ako ovplyvnila energetická kríza stavebný sektor” za účasti odborníkov z oblasti stavebného sektora: Pavlom Kováčikom, prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov SR; realitným expertom Richardom Churým a predsedom Združenia murovacích materiálov Martinom Mihálom.
Rečníci hľadali odpovede na otázky, ako sa v čase následkov energetickej krízy a vysokej inflácie mení stavebný sektor a aká by mala byť cesta, ktorá stavebný trh vyvedie z krízy. Kríza zasiahla stavebníctvo výrazne. V útlme sú verejné infraštruktúrne projekty, rezidenčná výstavba aj nájomné bývanie, ktoré zostáva často len v plánoch. Spotrebiteľ zase vníma najmä stúpajúce náklady vo forme vysokých úrokových sadzieb či pretrvávajúci nedostatok nového bývania na realitnom trhu.
Ceny materiálov už nemajú kam klesať
Na úvod sa predseda ZVMM vrátil k energetickej kríze umocnenou vojnou na Ukrajine v roku 2022, ktorá spôsobila turbulencie a cenový šok. “V oblasti cien sme niekde za vrcholom, zaznamenali sme ich mierny pokles. Zo situácie, kedy minulý rok ani jeden z našich členov nestíhal zásobovať a boli dlhé čakacie lehoty sme sa dostali do stavu, ktorý sme nezažili roky. Prepad bol veľmi rýchly a veľmi veľký. To má samozrejme vplyv na cenu. Prvá reakcia na zvýšenie cien energie bola logická, narástli aj ceny stavebných materiálov. Ceny energií sa zvýšili nie v desiatkach percent, ale násobne, čiže niekde sa to prejaviť muselo a nárast bol okamžitý. Druhá časť zvyšovania bola zapríčinená nedostatkom, ktorý bolo nutné regulovať cenou. Táto časť ceny sa v určitej miere vrátila, ale očakávanie, že murovacie materiály by mali ďalej klesať je neodôvodnené, “ povedal Martin Mihál.
Skrátenie stavebných konaní
Vyhliadky na zmenu v stavebnom sektore nie sú ružové. Podľa Pavla Kováčika sa pokles inflácie, a tým pádom aj úrokových sadzieb, očakáva až koncom roka 2024 alebo úvodom roka 2025. To by mohlo priniesť aj oživenie trhu s koncovými spotrebiteľmi. Oblasť verejných projektov či už dopravnej a ďalšej infraštruktúry, závisí od rozhodnutí vlády, či svoje priority z programového vyhlásenia pretaví do konkrétnych činov. Nelichotivú situáciu by podľa Martina Mihála mohli pozitívne ovplyvniť zmeny v stavebnej legislatíve. “Môže to veľmi pomôcť a zmena v tejto oblasti by bola jedna z najdôležitejších na pomoc stavebníctvu. Nie je udržateľné, aby sme mali takmer najdlhšie stavebné konanie na svete. To je fakt, ktorý odradí každého investora.”
ZVMM: Znižujeme výrobné kapacity
V momentálnej situácii je reakcia výrobcov murovacích materiálov na krízu taká, že sú nútení znižovať svoje výrobné kapacity. “Nie je to dobré ani pre ekonomiku Slovenska, nakoľko ďalší rozbeh nebude jednoduchý. Kapacity sa dajú naštartovať veľmi rýchlo, kým sú zastavené len na krátky čas. Po dlhšom čase tie náklady výrazne stúpajú a potom je to oveľa ťažšie a bolestivejšie pre všetkých. Odídu totiž aj ľudia, ktorí predtým vo výrobe pôsobili. Stroje sa spustiť dajú, ale ľudí nenahradíte,” vyhlásil k záveru diskusie. Podľa Mihála treba stavebníctvo rýchlo naštartovať. “Stavebníctvo je motor ekonomiky. Kam budú ľudia smerovať spotrebu, ak nie do vlastného bytu?„.
Video záznam konferencie nájdete tomto linku: https://www.youtube.com/watch?v=54lNp1KuqYk .